Papagáj kapský-západný /Poicephalus robustus fuscicollis/
Veľkosť: 33cm
Výskyt: tento poddruh neobýva súvislejší veľké plochy, izolované populácie - Gambia (Senegal?), Guinea-Bissau, pohraničí medzi Guineou a Mali, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Togo, Nigéria. V oblasti ústia rieky Kongo sa vyskytuje zmiešaná populácie fuscicollis / suahelicus.
Popis: podobný suahelicus, ale celkovo menšie postavy; zelenej partie s modrastým nádychom; zobák 39-45mm;. Samice sfarbená rovnako ako samec, ale s veľkou oranžovou škvrnou na čele, zatiaľ čo samcom toto sfarbenie hlavy chýba alebo majú len niekoľko málo oranžových pierok. Mladí vtáci oboch pohlaví s oranžovým čelom. Toto sfarbenie hlavy samčekov pri prvom preperovaní mizne - platí pre všetky poddruhy.
Od roku 1999 sa uskutočnilo do ČR 4-5 dovozu papagájov Kapských západných.
Biotop: papagáj kapský obýva väčšinou oblasti s nadmorskou výškou 1000-2100m. Zaujímavé je, že kým na väčšine území žijú vo vyšších polohách a do nížin a mangrovových lesov lietajú len za potravou, na niektorých miestach v oblasti Guinejského zálivu obývajú mangrovové lesy priamo na pobreží trvale. Ich domovom sú lesy s prevahou porastu ihličnanov rodu Podocarpus, otvorené lesy, savany s riedkym porastom stromov a mangrovy. Za potravou lieta aj do nižšie položených krajín, tiež na ovocné plantáže. V Gambiie sa p. kapští vyskytujú len na dolnom toku rieky Gambie v miestach s brakické vodou a mangrovy. Podľa miestneho ochranca prírody M. Chama sú v Gambii veľmi vzácni a výskyt je obmedzený takmer výlučne na národný park Kiang-West. Videli boli tiež v okolí Pirang a Marakissa (Oertel, 2001). Podobne vzácni sú v celej oblasti Guinejského zálivu. Podľa zdrojov z okruhov lovcov a obchodníkov neboli Videli od osemdesiatych rokov v Nigérii, Togu, Ghane, Senegale, Mali a Sierra Leone. O stave populácie nominátní formy v JAR a Svazijsku a pk východných v Mozambiku som sa zmienil už v predchádzajúcej časti. Údaje o počtoch v ostatných častiach Afriky nie sú z poslednej doby žiadne k dispozícii, ale možno seoprávněně domnievať, že nebudú
nijako povzbudivé. Neustále ničenia prirodzeného prostredia, úlovky pre účely povoleného aj ilegálneho obchodu a početné vojnové konflikty a kmeňové nepokoje vytláčajú papagáje čoraz viac z oblastí, ktoré sú pre nich životne dôležité (pozri tesná väzba na porasty stromov Podocarpus v JAR a mangrovy v Gambii.
Potrava: semená, plody, bobule, orechy, kvety, listy a vetvičky stromov a kríkov; hmyz (pri požieraní rastlinných častí), zalietavajú na ovocné plantáže a obilné polia. Hlavným zdrojom potravy sú semená ihličnanov rodu Podocarpus, baobabov, akácií, erytrín (tiež nektár), plody divých olív, datlí, fíg a sliviek. Z obilia dávajú prednosť kukuricu a cirok, údajne boli tiež pozorované pri požieranie vyoraných arašidov. Obľúbená semená stromov, ktorými sa živia, obsahujú vysoké percento tukov a sú teda cenným zdrojom energie.
Hniezdnu biológia: nemajú žiadny pevný termín hniezdenia, zjavne sa riadi podľa obdobia dažďov. Vzhľadom k rozsiahlosti výskytu a rôznym biotopům hniezdia podľa jednotlivých oblastí prakticky po celý rok. Hniezdo si papagáje kapští si budujú väčšinou vysoko nad zemou v dutinách stromov a konárov. Hĺbka sa pohybuje v rozmedzí 30-90cm, dno má v priemere iba 15-18cm, malý je tiež vstupný otvor - 8cm. V dobe hniezdenia sa páry oddeľujú od kŕdľov a drží sa stranou ďaleko od ostatných vtákov. Zaujímavý je údaj o intervalu medzi snesením vajíčok. Morze (1983) sledoval jedno hniezdenia v apríli v Zambii a uvádza odstup 4-6 dní (??) (Hoppe / Welcke, 1990). M. Perino (Exot, 2002) naopak uvádza obvyklé 2-3 dni ako u ostatných papagájov rodu Poicephalus. Samička znáša 2-4 biela guľovitá vajíčka, z ktorých sa liahnu mladí po 26-28 dňoch. Údaje o min. 24 a max 29-30 dňoch sa mi nezdajú vierohodné. Hniezdo mláďatá opúšťa po cca 70 dňoch a potom sú ešte rodičmi dlhší čas dokrmovanie.
Spôsob života: mimo hniezdenia žijú prevažne v pároch, rodinným skupinkách či malých kŕdľoch do 20-tich kusov, len v miestach s výbornou potravné ponukou a na nocovištích bola pozorovaná kŕdle až 50tich jedincov. Za letu sú nápadní, neustále udržiavajú vzájomný kontakt pomocou hlasitého volania. Úplne nehlučný sú naopak pri príjme potravy a ich prítomnosť prezradí len padajúce škrupiny a zvyšky potravy. Nocujú spoločne v lesoch, nie vždy sa však vracia na svoje obvyklé nocoviště a radšej prenocujú v oblasti bohatého zdroja potravy. Sú veľmi plachí, ostražití a vždy udržujú veľkú ústupovú vzdialenosť. Papagáje kapští sú vtáky lokálne stáli, väčšinou sa pohybujú v jednej rozsiahlej oblasti a podnikajú iba tzv potravné ťahy.
Životne dôležité sú pre papagáje Kapskej ihličnany rodu Podocarpus, predovšetkým P. falcatus. V južnej Afrike sú na nich takmer úplne závislí. V dutinách stromov hniezdia, koruny im slúži ako obľúbená nocoviště - spacie stromy a semená sú najobľúbenejšie potravou. Semená sú v niektorých regiónoch pre papagáje natoľko významná, že dokonca výrazne ovplyvňujú sezónne ťahy. Konzumujú je, len keď sú plody v zelenom a tvrdom stave. Veľké plody zrejú na stromoch v obrovskom množstve takmer po celý rok, ale hlavné sezónou dozrievania sú zimné mesiace. V tejto súvislosti ma napadá, či by nebolo možné plody stromov a kríkov (Podocarpus, mopane, Baobab ,...), o ktorých sa preukázateľne vie, že slúži za potravu rôznym druhom afrických papagájov, žať a vyvážať. Pre papagáje by to bolo vítané spestrenie stravy a pre africké štáty vítaný zdroj devízových prostriedkov. Verím, že by takýto obchod niektorá šikovná obchodná firma dokázala úspešne zvládnuť.
Nikdy neboli hojne žijúcim druhom papagájov. V posledných dvoch desaťročiach minulého storočia boli viackrát dovezení do Európy, ale vždy len v malom množstve. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa do SR uskutočnilo niekoľko dovozov. V 1994/1995 doviezla fa.Šimon z Tanzánie poddruh Pr suahelicus, ale z vtedajších vtákov je v súčasnosti v chovoch len niekoľko posledných jedincov, pohříchu často nepárnych, ku ktorým boli chovatelia následne nútení pridať náprotivkami poddruhu fuscicollis. Pretože nasledujúcich rokoch Tanzánie a niektoré ďalšie štáty vývozy papagájov úplne zastavili, o stavoch p. Kapských v Mozambiku som sa už zmienil a na ďalších miestach výskytu sa odohrávali a veľakrát aj naďalej zúri etnické a politické vojny (Zimbabwe, Rwanda, Angola, ..) , nebol tento poddruh už ďalej dováža. V 1999, 2001 a 2002 sa uskutočnili celkovo 4 dovozy a vždy sa jednalo výlučne o subspecii Prfuscicolis. V uplynulých dvoch rokoch doviezli z Pobrežia Slonoviny a Guinea celkom tri importné firmy niekoľko desiatok papagájov Kapských západných. Vtáky bohužiaľ v niektorých prípadoch dorazili vo veľmi zanedbanom stave, čo sa výrazne prejavilo na ich úmrtnosti. V súčasnej dobe možno realisticky počítať s tým, že vo voliérach slovenských chovateľov žije cca 20-30 párov papagájov Kapských. To je určite pomerne značný počet a rozhodne dáva výraznú nádej na stabilizáciu a následné rozšírenie týchto vzácnych papagájov u nás.
Výhradne forma P.r. fuscicolis je chovaná aj v Dánsku (Johansson, 1995), v Nemecku či Holandsku bývajú v inzertných rubrikách chovateľských časopisov ponúkané oba spomínané poddruhy. Nominátní forma P.r. robustus je v celej Európe chovajú len zriedkavo av inzerátoch sa neobjavuje vôbec.
Papagáje kapští pochádzajúce z odchytu sú veľmi plachí. Vtáky dovezení v roku 1995 boli jednoznačne nejbázlivějšími importovanými papagáje, s ktorými som sa kedy stretol. (Pri vstupe do karantény sa väčšinou všetci namačkali do najvzdialenejšieho rohu klietky a snažili sa napchať úplne naspodok pod ostatné. Podobne výraznú bojazlivosť som nikdy nevidel u žiadneho iného druhu.) Importovanie vtáky sú spočiatku málo odolní, hlavne samičky často hynuli v priebehu niekoľkých málo dní. Bohužiaľ mortality dochádza občas aj počas a po aklimatizácii. Niektorí vtáky prejavujú náchylnosť ku stresu aj neskôr. Pred rokmi som takto veľmi rýchlo prišiel o svoju samičku. Asi po roku, náhle prakticky cez noc stratila všetku plachosť. Ihneď som ju umiestnil do nemocničnej klietky a nechal vyšetriť. Výsledok - prudká bakteriálne infekcie. Pretože nasledujúci deň prestala sama žrať musel som lieky spoločne potravou podávať sondou. Po troch dňoch sa jej stav zlepšil do tej miery, že už sedela opäť na bidielku, preberala si perie a ďalší deň už aj trochu zrala. Posledný deň liečby už zasa bola pri sile a kládla nám taký odpor, že veterinári vytrhla sondu z ruky. Museli sme ju potom znova chytať a celú procedúru opakovať. Popoludní bola už opäť apatická a do večera uhynula. Pitvách sa zistilo, že liečba bola síce úspešná, ale samička zomrela na zlyhanie srdca - zrejme následkom stresu pri opakovanom chytanie.
Problémy s úhyny sa vyskytli aj pri dovozoch v posledných rokoch, kedy veľa vtákov uhynulo už počas dopravy alebo tesne potom. Vzhľadom na skutočnosť, že neskôr sa vtáky väčšinou pomerne dobre aklimatizujú a uvykají náhradné strave, vysvetlenie sa priamo ponúka. O vtáky zrejme nie je v Afrike po odchyte dobre postarané a náležitým spôsobom nie sú ošetrovaní a zabezpečení ani počas transportu.
Počas aklimatizácie je nutné podávať čo možno najpestrejšia stravu. Kŕmenie pre papagáje Kapskej sa obvykle skladá z bežnej zmesi semien pre veľké papagáje, rôznych pros vrátane senegalského v klasoch a lesknica, ovocie (hlavne jablká, pomaranče, mandarínky, hrušky), zeleniny (najradšej majú mrkva) a bobúľ (jarabiny, hloh, šípky ). Zelené kŕmenie brali len občas, za väčšiu pozornosť im stojí snáď len púpava, mlieč a trsmi tráv s klasy semien a púčiky, listy, kvety a kôra konárov stromov. V literatúre a odborných časopisoch autori vždy kladú veľký dôraz na nevhodnosť až nebezpečnosť podávanie väčšieho množstva olejnatých semien (slnečnica, semenec ,..). Odporúčaný podiel v zmesiach sa obvykle pohybuje okolo 15% a menej. Olejnaté semená však v prírode tvoria podstatnú časť potravy papagájov Kapských a tomu by malo zodpovedať aj zloženie kŕmnej dávky v chovoch. Podobne sa už v minulosti ukázalo priame spojenie medzi skrmovaním olejnatých semien a orechov a úspešnými odchovy u árov (R. Low, 1990). Preto do zmesi semien, ktorú miešam pre svoje papagáje, pridávam Kapským navyše trochu slnečnice a semence a denne dostávajú vlašské orechy.
V príjmu potravy sú niektorí jedinci silne konzervatívny a často trvá celé mesiace než začnú prijímať nový druh potravy. Môj prvý pár Prsuahelicus si na novú potravu zvykal zle a dlho vyberal zo zmesi len niektoré druhy semien, zato ovocie (čerešne, jablká, hrušky, citrusy), zeleninu (mrkvu, červenú repu, rajčiny, papriku) a varenú ryžu so suchou vaječnú zmesí brali obaja vtáky takmer okamžite. Úplne opačne je to pri mojich súčasných Prfuscicollis. Prvé ovocie, ktoré vzali, boli is vetvičkou predkladané čerešne a višne. Teraz po takmer roku berú jablká (denne veľké množstvo), hrušky, čerešne (i kompótové), slivky a zeleninu okrem mrkvy vôbec nie.